1. Metóda farebných bodiek: Naneste rovnomerne červený olovený prášok na povrch, ktorý sa má merať. Po rozotretí na štandardnom tanieri sa objavia svetlé škvrny. V rámci plochy 25 mm × 25 mm, ak sú škvrny rovnomerne rozložené a početné (napr. väčšie alebo rovné 20 bodom), je rovinnosť prijateľná. Táto metóda je vhodná na rýchle hrubé meranie, ale má nižšiu presnosť.
2. Metóda optického plochého interferencie: Stlačte optickú plôšku (plochosť<0.1λ) onto the surface to be measured to form an air wedge interference cavity. If straight, uniform interference fringes appear under monochromatic light, the flatness is good; if the fringes are curved, the error needs to be calculated:
Prstencový okraj: Chybová hodnota=počet okrajov × λ/2 (λ je vlnová dĺžka svetla).
Rovný okraj: Chybová hodnota=zakrivenie × rozstup okrajov/2.
Táto metóda dosahuje presnosť na-nanometrovej úrovni a je vhodná na kontrolu malých-rovín.
3. Metóda indikátora: Pomocou štandardnej platne ako referencie zmerajte povrch bod po bode pomocou mikrometra. Ak sa na úpravu použije trojbodová metóda, rozdiel medzi maximálnymi a minimálnymi hodnotami je chybová hodnota; metóda minimálnej zóny vyžaduje matematický výpočet. Ponúka vysokú presnosť, ale je ťažkopádna na obsluhu.
4. Metóda kolimátora/úrovne: Merania sa vykonávajú v bodoch usporiadaných v mriežke a odchýlka každého bodu vzhľadom na referenčnú hodnotu sa zaznamenáva. Chyba rovinnosti sa vypočíta pomocou metódy najmenších štvorcov alebo metódy minimálnej hraničnej zóny. Vhodné pre veľké-obhliadky, ale vyžaduje stabilné prostredie.
